Ja a moji kamaráti. Vyrážame opäť v ústrety novým zážitkom. Tentokrát voľba padla na Bulharsko. Taky sme sa neočakávane rozhodli pre let lietadlom, čo sme ešte neskúšali. Vo finále nám teda zrovna neprišlo, že by sa to nejako vyplatilo a malo to väčšie čaro ako cesta po zemi. Ja som mala celkom strach, takže som bola rada, keď sme konečne pristáli na pevnej zemi.

Prvé bulharské mesto, ktoré sme navštívili bol starobylý Belogradčik. Mesto s kostolom, socialistickým kultúrnym domom, mešitou i minaretom a hlavne s krásnymi pískovcovýma horami v okolí s maskovanou zrúcaninou hradu a zachovaným opevnením.

Náš cieľ pre tento deň bol ale iný, všetci sme mierili ústrety Musala, ktorá je vyššia dokonca aj ako mýtický Olymp, ktorý je iné, relatívne neďaleko. Aj keď začiatok bol pre niekoho možno trochu ostrý, koniec dňa bol tu tak skoro, že sme sa skoro nestihli ani unaviť a už sme sa pustili do stavby stanového tábora. Okolo nás sa zrazu objavili kone, ktoré sa voľne pásli prakticky až u našich stanov. Krása.

Prebudenie bolo príjemné. Svieža počasie a dobrá nálada. Dnes nás čaká Rilský Monastier - jeden z kultúrnych zlatých klincov našej cesty, ktorý ma osobne naozaj nadchol viac, než som si vopred predstavovala. V horách, ktoré sú prakticky ľudoprázdne a naozaj chudobných, kde traktor je výnimkou a ľudia naozaj ťažko pracujú rukami, je uprostred kopcov vklinený krásny kláštor. Táto pamiatka, ktorú chráni úplne po práve UNESCO vyzerá z vonku ako pevnosť, vo vnútri ukrýva bohato zdobený klenot. Je pravda, že prakticky každé miesto má svoje, ale byť v Bulharsku a najmä v bulharských horách a nevidieť Rilský Monastyr by bola naozaj chyba veľká. Myslím, že zastaviť sa tu na pár hodín je dobrá voľba!

Úplne inú atmosféru potom ponúka Melnik. Mestečko pivníc v objatí Melnických pyramíd, kde sme strávili dve noci a hlavne dva večery v krčmičkách s lacným, dobrým vínom a väčšinou aj vynikajúcim šopským šalátom. Aj keď tu išlo samozrejme v prvom rade o tie pyramídy, a tie boli vážne skvostné. Nič tak unikátneho som ešte nevidela.

Počasie je tu ale nevyspytateľné ako všade jinde.Jeden deň sme skoro umierali v tieni pod stromom, kde bolo veľa cez 40 ° C, ďalší deň sa zrazu zatiahlo a nastalo počasie vhodné na turistiku a na ochladenie popálenín od slnka. Horšie bolo, že s pribúdajúcou výškou sa stále ochladzovalo a začínalo fúkať, ale nie sme žiadne ma konečne sme aspoň večer mohli využiť spacáky. Objavili sa aj požiadavky na cestu k moru, keď už sme v Bulharsku, ale väčšina to prehlasovala. Sme skôr zmes turistických typov, ako plážových povaľačov. x)

Cestou z hôr sme sa ešte zhrozili nad čulým stavebným ruchom nad mestečkom Banská (zimné lyžiarske stredisko), ktorý nedával veľa príjemných predstáv o budúcnosti Pirin a možno celých bulharských hôr. Miestne zbohatlíci tu neváhajú odrezať, naviezť či porovnať celú horu, aby tu vystavali zjazdovky alpského štýlu s modernými lanovkami … Potom sme sa vydali prakticky až k hraniciam s Gréckom aby sme nahliadli podľa gréckych bájí do podsvetia, vyšplhali sme sa s autobusom až do výšky Sněžky aby sme prebehli pod Čudovnými mosty a deň zakončili pod monastiere v Bačík.

No a na konci našej výpravy nás čakal už „len“ Plovdiv - mesto ktorého stred je chránený UNESCO. Ak sem zavítate a budete čakať mesto s pekným historickým stredom, budete nadšení. Ak sem prídete ako ja na zlatý klinec celej cesty nadšená z sprievodcov, ktoré som si prečítala pred cestou, môžete byť aj trochu sklamaní, ako som bola vtedy ja. Mesto z rímskej doby je obklopené socialistickú modernou, v historickom strede sú staré stredoveké domy prestavané v spodných dvoch poschodiach na obchody v západnom štýle, v mieste, kde sú zvyšky antického štadióna zachovalejšího než je v Ríme je kaviareň s dáždniky, cez ktoré štadión skoro nevidíte , k mešite pravdepodobne nenájdete na prvý raz cestu, resp. cestu dovnútra, pretože je medzi dvoma reštauráciami a vývody klimatizácie. Najväčší Plovdiv pýcha - antický amfiteáter, ktorý je tu zachovalý ako prakticky nikde inde je opravovaný pomocou železa a betónu, staroveké stĺpy často ovešané reklamami … Možno budete mať šťastie ako my a stretnete v mešite aj človiečika, ktorý vám o nej všetko povie a osloví vás aj preslávená slovanská prívetivosť (aj u moslimských alebo nakúpite hrnček od hrnčiara, ktorý Vám ho predvedie vrátane toho, že je nerozbitný.

Cesta lietadlom späť už nebola taká hrozná ako cesta tam, celú som ju totiž prespala. Bulharsko má určite veľa krás k videniu, to môžem povedať, aj napriek tomu, že som videla len malinký zlomok.